autoMODELY.eu


ÚvodNovinkyVaše zbierkyMagazínMúzeumEncyklopédiaLiteratúraDiskusiaE-shopBurzyLinkyKontakt

 

 

Obsah

Hore

001 História SKZam
002 Úvod a história
003 Čo zbierajú zb. I
004 Čo zbierajú zb. II
005 MATCHBOX
006 Solido
007 RIO
008 Brumm
009 Vitesse
010 Norev
011 Starline
012 Oxford Diecast
013 Radon / Agat
014 Schuco I.
015 Schuco II.
016 Cararama
017 Abrex
018 Motorart
019 IXO I.
020 IXO II.
021 IXO Museum
022 IST Models
023 J-collection
024 Premium X
025 DeAgostini
026 Editions Atlas
X01 Zinkový mor

ENCYKLOPÉDIA AUTOMODELOV


www.automodely.eu

 

Encyklopédia je určená pre všetkých fanúšikov a zberateľov modelov automobilov. Encyklopédia vznikla na základe spolupráce so Slovenským klubom zberateľov automobilových modelov - SKZam. Odborný garant a autor encyklopédie je MUDr. Stanislav Duba (kontakt na autora).

 

Úvod a história výroby a zberateľstva automobilových modelov

(text MUDr. Stanislav Duba, aktualizácia 25.12.2011)

 

Obr. 1 - LandRover, Dinky Meccano, cca 1950-54
 

Skoro každý človek niečo zbiera. Niekto len v detstve, ako výsledok momentálneho nadšenia pre niečo, niekto počas dlhšieho životného obdobia a niekto aj po celý život. Pritom ľudia zbierajú naozaj všeličo – vlastne takmer všetko, čo vykazuje zaujímavú variabilitu a pritom je skladné a trvácne ...

Zberateľstvo je viacej chlapská záležitosť i keď aj nežnejšia časť ľudstva tu a tam niečo zbiera – napr. porcelánové bábiky, servítky, obaly z čokolád, plyšové hračky, vzorky na vyšívanie... Muži sú technickejšie zameraní a zbierajú hlavne známky, mince, odznaky, vyznamenania a medaily, nálepky, pohľadnice, telefónne karty, ďalej napr. staré fotoaparáty, hodinky, mobily, rádiá, alebo gramoplatne, hracie karty, figúrky, či artefakty z kindervajíčok ... no proste, čo vás napadne - napríklad pivové nálepky a predmety súvisiace s pivárstvom.

Sú aj takí, ktorí zbierajú alebo majú tendenciu zbierať automobily vo veľkosti 1:1 - najmä veterány a potom sú ešte mnohí ďalší (alebo niekedy aj tí istí), ktorí zbierajú modelové miniatúry svojich štvorkolesových miláčikov – automobilové modely alebo aj zmenšeniny iných dopravných prostriedkov (najmä modely železničných vozidiel, modely lodí, lietadiel, motoriek, vojenskej techniky) ...

Obr. 2 - Triumph 1800 Saloon, Dinky Meccano, cca 1948-54
 

Svetovo najrozšírenejšie zberateľské odvetvia majú aj svoje špeciálne pomenovania. Ide hlavne o filatéliu (zbieranie poštových známok), numizmatiku (zbieranie mincí), filuméniu (zbieranie nálepiek zápalkových krabičiek) a filokardiu (zbieranie pohľadníc). Zberateľstvo automobilových modelov sa považuje po filatélii za druhý najrozšírenejší zberateľsky odbor na svete (najmä v jeho vyspelej západnej časti) - ale žiaľ, svoj špeciálny názov zatiaľ nemá ... (skúsite nejaký navrhnúť ?...).

Zberatelia sú ľudia družní, pretože ich spája často až veľmi vášnivý vzťah a hlboký záujem o objekty svojho zberateľského zanietenia, a preto sa často združujú do zberateľských klubov, resp. záujmových združení ... V bývalom česko-slovenskom teritóriu najznámejším takýmto klubom bol (a aj stále je) pražský KSK, t.j. Klub sběratelů kuriosit (www.sberatel-ksk.cz), ktorý vo viacerých sekciách združuje zberateľov rôzneho zamerania už od r. 1965 ! V oblasti automobilových modelov v Bratislave od r. 1982 (po vzore pražského KSK) fungoval Klub zberateľov automobilových modelov Bratislava (www.burzy.sk , www.skzam.burzy.sk , www.automodely.eu) ktorý sa od r. 2005 pretransformoval na občianske záujmové združenie s názvom Slovenský klub zberateľov automobilových modelov (SKZAM). Inak, na svete existuje veľmi veľa podobných klubov - stačí si poprezerať Internet.

Obr. 3 - Dodávka AHA Clockwork, Lehhman, cca 1912 - plech
 

Toľko stručne všeobecný úvod do zberateľstva. Prejdime teraz in medias res k histórii modelov automobilov. Už na tomto mieste treba povedať, že história výroby a zbierania automobilových miniatúr bola veľmi úzko spojená s pokrokom v oblasti materiálových technológií i finálnych povrchových úprav výrobkov a samozrejme, v oblasti dizajnu i výroby skutočných automobilov.

Svoj prapôvod automodely majú v hračkách vyrábaných niekedy na prelome 19. a 20. storočia, ktoré už vtedy viac či menej verne napodobňovali skutočné automobily, resp. iné dopravné prostriedky svojej doby a vyrábali ich hračkárske firmy vo vtedy najvyspelejších priemyselných krajinách západného sveta – t.j. v Nemecku, Francúzsku, Anglicku a USA. V tejto súvislosti stačí spomenúť také legendy vo svete výrobcov hračiek (neskôr aj modelov), ako sú nemecké firmy Märklin, Carette, Schuco, Bing a Lehmann, americký výrobca Dowst, anglický Hornby - Meccano, či francúzsky Citroen (áno, táto automobilka z reklamných dôvodov už na začiatku minulého storočia vyrábala aj modely automobilov podľa ňou vyrábaných skutočných áut); z uvedených výrobcov mnohí fungujú dodnes. Ich vtedajšie autíčka boli zhotovené väčšinou z pocínovaného železného plechu spájkovaného cínom a pofarbeného s použitím kombinácie technológií litografia / ofset. Tieto produkty mali viac hračkový ako modelový charakter a väčšinou disponovali aj mechanickým pohonom (pero, zotrvačník).

Obr. 4 - Limuzína so šoférom, Carette, cca 1910 - plech
 
Obr. 5 - Limuzína so šoférom, Carette, cca 1910 - plech
 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

K problematike plechu ako automodelárskeho materiálu je však nevyhnutné poznamenať, že aj v dnešných dobách sa vyskytujú ojedinelí výrobcovia, ktorí produkujú aj plechové modely (napr. české hračky - modely značky KOVAP a modely historickej vojenskej techniky v mierke 1:24 zn. GONIO a KADEN, niektoré repliky predvojnových plechových hračiek a modelov nemeckej zn. Schuco a i.).

Obr. 6 - Daimler, Dinky Meccano, cca 1935-1950
 

Použitie kovových zliatin a technológia ich tlakového liatia bola do začiatku 30-tych rokov len veľmi ojedinelá, aj keď už v roku 1914 s ňou ako prvá do hračkárskeho priemyslu prišla vyššie spomenutá americká firma Dowst (neskorší výrobca automodelov Tootsietoys).

V 30-tych rokoch 20. storočia plech u hračkárskych autíčok sčasti vystriedali rôzne pod tlakom liate kovové zliatiny. Najprv šlo hlavne o zliatiny olova a cínu a neskôr o zmes zinku s hliníkom s prímesou niektorých ďalších kovov (hlavne horčík a meď). Z hľadiska pomerného obsahu jednotlivých komponentov vyprecizované obdoby uvedených dvoch druhov zliatin sa pod označeniami zamak (zliatina zinku s hliníkom v presne špecifikovanom pomere – z angl. Z = Zinc, A = Aluminium, MA = Magnesium, K = Kopper) a white metal („biely kov“ - zliatina cínu, olova, medi a antimónu) dodnes v prevažujúcej miere používajú na výrobu odliatkov karosérií automobilových modelov.

Obr. 7 - Rolls Royce, Dinky Meccano, cca 1935-50
 

Uvedené zliatiny sú pomerne lacné, dobre (a s nízkymi nákladmi) spracovateľné a ich odliatky vykazujú značnú odolnosť, trvácnosť, dobrú opracovateľnosť a aj iné pre daný účel vhodné mechanické vlastnosti. Biely kov však obsahuje rôzny podiel toxického olova, a preto výrobky z neho sú v dnešnej dobe určené výlučne pre dospelých zberateľov. Nová technológia tlakového liatia (nástreku) kovu do foriem (u zamaku tlak 20-30 MPa, teplota cca 425 0C) umožnila nebývalý rozvoj modelovej vernosti pôvodne hračkových autíčok a postupne sa z nich stávali čím ďalej viac modelové miniatúry skutočných automobilov. Takýmto spôsobom vyrobeným automodelom postupne „prischlo“ všeobecne identifikujúce anglosaské označenie „die-cast“; u nás z dôvodov, o ktorých si ešte povieme, sa zasa pre ne v hovorovej reči zaužíval (a stále sa používa) názov „angličák“.

Prvenstvo v sériovej výrobe modelových autíčok z kovu liateho pod tlakom sa pripisuje už spomenutej americkej firme Dowst, avšak skutočné zásluhy o rozmach zberateľstva automobilových modelov pred 2. svetovou vojnou patrili až anglickej firme Hornby-Meccano. Tento výrobca ako novinku pre rok 1933 na trh uviedol sériu automobilových modelov, neskôr známych pod značkou Dinky Toys, pričom šlo o doplnok k ním vyrábanej modelovej železnici v mierke 1:76. Do 2. svetovej vojny to potom ešte s výrobou automodelov stihli niektorí ďalší západoeurópski výrobcovia - ako AR, CD, Citroen a ďalej hlavne pán de Vazeilles z Francúzska (so svojou od r. 1932 dodnes úspešne fungujúcou značkou Solido) a tiež nemecký Märklin. Ich výrobky boli väčšinou kovové (liate) - v mierke približne 1:43, ktorá dodnes predstavuje svetovo najrozšírenejší automodelársky veľkostný štandard.

Obr. 8 - Rover, Dinky Meccano, cca 1946-1950
 

Následné obdobie 2. svetovej vojny prinieslo výrobcom hračiek obrovskú ranu, a to z dôvodov nedostatku strategických kovových surovín i povinného preorientovania priemyslu na vojnovú produkciu - čím sa výroba automodelov prakticky zastavila. Po vojne sa výroba automobilových modelov začala obnovovať až na prelome 40-tych a 50-tych rokov. Veľmi usilovne v ich výrobe pokračovala anglická firma Meccano svojimi kovovými automobilovými modelmi Dinky Toys v mierke 1:43 a francúzsky výrobca Solido, ku ktorému čoskoro pribudol takisto francúzsky Norev (už v r. 1946). Takmer súbežne sa na trhu etablovali aj anglickí výrobcovia Tri-ang (so svojou sériou Spot-on) a trocha neskôr Mettoy Playcraft (so svetoznámou sériou automodelov Corgitoys), ďalej nemecký Märklin, pričom vzápätí za nimi pribúdali aj ďalší výrobcovia ... a to pomerne dosť razantným tempom.

Už krátko pred vojnou a nadväzne začiatkom 50-tych rokoch nastala „doba plastov“, ktoré popri kove taktiež výrazne prenikli aj do výroby automobilových modelov. Tak došlo k stavu, že pôvodne celokovové automodely (karoséria i podvozok) z dôvodov úspory tejto suroviny - ale aj väčšej modelovej vernosti výrobkov – sa začali vyrábať v kombinácii kovu a plastov. Kovovým u veľkej väčšiny modelov zostal iba odliatok karosérie (niekedy aj podvozku), zvyšné diely sa začali vyhotovovať z plastov (podvozková plošina, nárazníky a ostatné „chrómované“ diely, disky kolies, priehľadné komponenty, imitácia interiéru). „Chrómované“ diely sú dnes väčšinou plastové – opatrené ultratenkou povrchovou vrstvou vákuovo naparovaného hliníka.

Obr. 9 - Studebaker State Commander, Dinky Meccano, cca 1939-1950
 

Mnohé automodely (najmä menších mierok) sa začali zhotovovať kompletne iba z plastových dielov (Norev, Wiking a.i.). Kedysi sa hodne používali aj PVC a bakelit. Z plastov sa v dnešnej dobe pri výrobe automodelov a ich komponentov používajú tvrdené (ale aj mäkčené) polymérne termoplasty na báze polystyrénu, polyetylénu a polypropylénu apod., ďalej priehľadné akryláty, tiež tzv. gumoplasty i niektoré ďalšie moderné polyméry. Pri výrobe väčšiny plastových dielcov sa (podobne ako u kovov) uplatňuje technológia tlakového vstrekovania plastu do foriem pri teplotách cca 200 0C a tlaku 100-150 MPa).

Okrem klasických polymérnych plastov sa na výrobu automodelov a ich komponentov v posledných desaťročiach začali využívať aj pod tlakom liate organické živice (na báze epoxidov a im podobných pokročilých materiálov). Živicové odliatky sa vyznačujú značnou pevnosťou (avšak aj krehkosťou), tvrdosťou, hladkosťou povrchov a (dnes už) aj tvarovou stálosťou. Týmto modelom medzi zberateľmi prischlo označenie „resinové“, či „rezinové“ (fr. „résine“ = živica).

Kapitolu venovanú histórii vzniku zberateľstva automobilových modelov uzavrime nástupom zberateľskej legendy - pánov Leslye a Rodney Smithovcov a J.W. Odella z Anglicka, ktorí v r. 1949 založili firmu Lesney Products. V nej (po určitých počiatočných nezhodách) od r. 1953 rozbehli masovú výrobu kovových (zamak) miniatúr automobilov „zo zápalkovej krabičky“ v podobe dodnes veľmi populárnej série „Matchbox“. Týmto ich počinom sa začala úplne nová éra zberateľstva automobilových modelov, ktorá veľmi rýchlo opantala takmer celý svet.

Obr. 10 - Chrysler Royal Sedan, Dinky Meccano, cca 1939-1950
 

Modely „Matchbox“ sa dostali po prvý raz do obchodov bývalého socialistického Československa v r.1960, pričom ich maloobchodná cena bola stanovená na 5,- Kčs ... (t.č. stoja cca 2,- €). V súčasnosti uvedené modely z počiatku 60-tych rokov (najmä ak sú v zachovalom stave a s krabičkou) predstavujú mimoriadne cenné zberateľské artefakty. Občas ich ešte možno nájdete vystavené aj vo vitrínkach sekretárov svojich rodičov, ktorí so značnou dávkou hrdosti i nostalgie spomínajú na dramatické zážitky pri ich zháňaní a státí v dlhých radoch pred hračkárstvami ešte za éry socializmu, keď sa tieto „angličáky“ (ako nedostatkový západný spotrebný artikel) doviezli do maloobchodnej siete a neskôr aj do siete predajní Tuzexu ...

Po prečítaní predchádzajúcich riadkov Vám už je asi aj zrejmé, ako vzniklo slovo „angličák“. Nuž, generácia našich rodičov cítila potrebu stručne a výstižne pomenovať niečo nové, čo dovtedy u nás nemalo medzi hračkárskymi výrobkami dostupnými na trhu žiadnu obdobu – totiž malý kovový model cestného dopravného prostriedku (osobné autíčko, poschodový autobus, či traktor), vyrobený v Anglicku. Takto teda vznikla československá výrazová obdoba anglického „die-cast“ – ktorá sa u nás časom stala natoľko trefnou a univerzálnou, že keď sa povie slovo „angličák“, aj dnes hneď každý vie, o čo ide.

Obr. 11 - Hudson Commodore Sedan, Dinky Meccano, cca 1939
 

Pritom len málokto sa zamyslí nad faktom, že "angličák" vôbec nemusí byť "angličák" v pôvodnom slova zmysle, keďže prakticky žiadny z dnes na trhu dostupných kovových automodelov nie je vyrobený v Anglicku. Väčšinou totiž ide o výrobky pôvodom z Číny / Hong Kongu, Malajzie, Vietnamu a prípadne Thajska, kde sa vyrábajú tamojšou lacnou pracovnou silou pod prísnym dohľadom materských firiem sídliacich hlavne v Nemecku, Francúzsku, Anglicku, USA či Japonsku. Naopak, zasa niektoré staršie výrobky označované ako „angličáky“ môžu pochádzať z dôb, keď sa ešte vyrábali nielen priamo v Anglicku, ale napr. aj Nemecku, Francúzsku, Taliansku, či dokonca Japonsku. Menej je tiež známe, že pomerne široká škála automodelov v mierke 1:43 sa vyrábala v bývalom Sovietskom zväze, resp. naďalej sa vyrába v dnešnom Rusku (tieto automodely boli hovorovo označované z dnešného hľadiska dosť paradoxným názvom „sovietske angličáky“). Ale to je už iná kapitola ...

Obr. 12 - Armstrong Siddeley, Dinky Meccano, cca 1946-1950
 
Obr. 13 - Oldsmobile 6 Sedan, Dinky Meccano, cca 1950
 

 


TOPlist          Aktualizované 28. 06. 2015

          © designed yakaMOTO